Basnicky.sk

Mami,ten úsmev nie je pravý!Pravda sa ti chce plakať!Ale mami.Aha,tak ti spomínaš?Pamätáš,keď ma v nemocnici plieskali po zadočku a ty si počula moj zvuk?Bol to moj zvuk a ty si ho počula prvá.A vo vidinách a v každom sne som sa ti zjavovala postupne až som osemnásťročná!A dnes,mami,dnes je to skutočnosť.Som tu!Ale prosím,ak chceš,vrátim sa.Pamätáš tá rúžová deka mi svedčila aj rúžový cumlík a otec ma mal rád aj keď som nebola syn.A potom prvé "mama" ,ja som sa Ťa mojou rečou spýtala: Mama,čo robíš,Mami,prečo sa ti lesknú oči,to ešte nepoznám. A niečo horúce mi padlo na líčko,vtedy som nevedela,ale dnes už viem,prečo ma tak pália slzy,keď plačem.Potom to prišlo prvé ťažké choroby a tvoja ustráchaná tvár.Ja som ležala a ty si strážila červeň mojích líc.Mami,veríš,že som celkom rada bývala chorá?Lebo som mala väčší prídel pomaranča.A potom raz pamätáš?Išli sme prvý krát do školy.Dali mi červenú mašličku a lízatko,vraj aby som neplakala.Ono sa to povie,neplač,mama príde.A musela som sa uspokojiť.Išlo to bez mami a lízatka.Prvé kostrbaté očko,prvá jednotka.Ty si sa usmiala,však?Škola utiekla a život mi postavil novú prekážku.Áno prvá,lebo tie predošlé si za mňa odštartovala ty!A hovorili mi vtedy "vraj slečna",a začali mi vykať.O mojom osude bolo rozhodnuté.Mama,načo myslíš?Snáď na to,ako som prvý krát prišla neskoro domov?Viem,bola to hlúposť,ale ako ti to vysvetliť,že som chcela poznať kúzlo opravdivého života. Nebolo to nič zvláštne,ale potom som si spomenula na teba.Mama,veríš,že za všetkým,čo konám stojíš práve ty?Aj sa ti to niekedy nezdá,že si kladiem otázku.Túto otázku som si položila aj ten večer..Čo by na to povedala mama?..A potom nasledovalo,ádie večery,noci,mne stačilo šero!Mama,neplač,teš sa mám osemnásť.Som aj mladá,aj stará.Stará na to aby som pobozkala svojho maca.Aký je celý doráňaný a zničený od mojích inekcií a operácií.Ani som si neuvedomila,že sme spolu rástli.V nemocnici na mňa už dávno zabudli.Tá deka už nie je rúžová.Ale som tu.Stojím pred tebou-snáď takú,akú si ma chcela mať.Mami mám osemnásť....A ja ti za to ĎAKUJEM...