Basnicky.sk

Skôr, ako sa pustíte do čítania tohto krátkeho, ale o to smutnejšieho a tragickejšieho príbehu o tom, že život nie je gombička, mi dovoľte varovať vás. Toto nie je rozprávka. Je to reálny príbeh, ktorý vás dojme k slzám, takže poprosím citovo slabšie bytosti, aby prevrátili stranu a vôbec sa nezaujímali o to, aké vety alebo možno aj súvetia(predmetové, prívlastkové, príslovkové . . . pozdravujem p.prof) sú tu vytvorené, z akých slov, a tie z akých písmen . . .
Ak ste sa aj tak nedali zastrašiť, čítajte prosím ďalej. Ja som vás varovala. . .

Dámy a páni, ladies and gentleman, predstavujem vám otrasne veľkého lenivca s menom Marianna Czúdorová . . .
Aj keď som len tercia, v preklade siedmačka, vyskúšala som toho dosť. Teda aby som bola chorá a aby som nešla do školy. Môžem nespokojne vyhlásiť, že väčšina receptov neúčinkovala (! ! !). Takže poučenie pre tých, ktorí by to chceli použiť tiež, nech sa nenamáhajú. Je to len strata času, ktorý nasledovne spôsobuje zlú známku z previerky . . .
Tak napríklad niekto mi poradil že mám skúsiť kriedu. Prevrátila som celý dom hore nohami a našla som dve biele kriedy s dĺžkou asi 10 centi. Z jednej som si odhryzla. Nebola nejak strašne nestráviteľná, len som potom mala v ústach tak sucho. „To bude určite fungovať, “ potešila sa neskúsená Marianna. Teraz viem, že som si nemala veriť tak veľmi. Ale už je neskoro. Aby som to rýchlo uzavrela, stalo sa jednoducho toto: Kriedu som rozmliaždila a dala som ju do čaju. Skoro vôbec som ju necítila . Teraz uvažujem nad tým, či som to nemala zjesť len také samé. Možno potom by to fungovalo . . .
Takže ani nemusím hovoriť (teda písať), že to vôbec nefungovalo a ja som písala z geografie. Nebudem sa zmieňovať o tom, akú známku som dostala.
Potom som dostala chuť ochorieť znovu. Viditeľne som zabudla na predchádzajúci nevydarený pokus a znova som si až príliš verila. Tento krát to však nebolo nič nereálne! Dôvod? Odhodlala som sa totiž zjesť plastelínu. Zjedla som dva valčeky! Z väčšej dávky by som asi vygrcala žalúdok. Ja viem, možno si niekto pomyslí že nie som normálna, čo zas nie je až taký nezmysel, ale o tom potom. Dôležité bolo to, že Geografia mi kazila celý priemer!
Tak som to teda skúsila s tou plastelínou. Nezabralo to. Opäť! Ráno som sa zobudila a cítila som sa ako rybička. Rozmýšľala som nad tým, akú chybu som urobila tentoraz. Prišla som na to, že som to asi nemala zajedať čokoládou, . . .alebo žeby bola tá plastelína nekvalitná (možné to je, stála len 15korún)? No, možno že mám len železný žalúdok. . .
Isté však je, že keď chcete dostať poriadnu- slušne povedané- hnačku, dajte si dva rolky plastelíny. Odporúčam modrú a zelenú farbu.
Ďalej som skúšala prechladnutie. Otvorila som okno dokorán a plnými dúškami som dýchala studený zimný vzduch. S prestávkami to trvalo asi pol hodinu. Viac by som asi nevydržala. . . to by zo mňa bola kocka ľadu. Keď som skončila, bola som so sebou celkom spokojná. Bola som si takmer istá, že prechladnem. Neprechladla som!!!! Nič sa mi nestalo. Ale ja som sa nevzdávala.
Prišla chrípková epidémia. V našej rodine boli všetci chorí. V triede nás bolo osemnásť z tridsiatich dvoch. Neviete ako by som sa tešila, keby práve neboli matury a všetci učitelia chýbali!
Áno, dostala som chrípku. Hroznú! Mala som sople, bolela ma hlava, krútila sa mi, bola som neuveriteľne ospalá a v utorok som na fyzike skoro zaspala. Boleli ma oči. Bolo mi zle. A asi som mala aj teplotu. Môj nos bol červenší ako ten čo má Mikuláš.
Existuje vôbec niečo horšie???
Takže som nešla do školy. V najlepší školský týždeň v dejinách tercie, rok 2005/2006. Aby to nestačilo, bola som chorá aj cez Veľkú noc! Chápete? Cez prázdniny!!!!
Takto sa skončil môj smutný príbeh, nad ktorým by sa úprimne rozplakal nejeden žiak.