Basnicky.sk

Kto som ja? - len nepatrný zlomok sveta,
nie som viac,ako mucha čo tu naokolo lieta,
aj ona je len z mäsa a krvi
a predsa človek ju jedným ťahom rozdrví.
Ako je to možné? Čo sa vlastne stalo?
Podľa čoho členstvo Zeme svoje úlohy dostalo?
Smiešne, že niekto smie to, o čom iný iba sníva.
Svetský systém veru miestami kríva.
Predsalen, ľudia sú povýšení na vyšší stupeň,
majú viac možností ako kvietka lupeň,
majú i viac rozumu a sily,
a to ich často veľmi mýli.
Dostali do vienka najkrajší dar - slovo.
Jedna veta, to je zbraň ťažšia než olovo
Otvára sny, privolá nádej, zahatá cesty,
prebúdza túžby, žiale, bolesti,
veru-najužitočnejší nástroj na zemi,
kto s ním vie narábať, ten je blažený
a iba človek má návod k použitiu,
ten kľúč k šťastnému bytiu
a predsa-tak často a rád ho stráca,
no to sa veru nevypláca.
a tak človek-vyšší tvor,
niekedy nie je viac ako zviera z hôr.
No čo, tak už to na zemi chodí...
úprimnosť sa v problémoch brodí,
súcit, ten dávno vymizol z nášho sveta.
Ľúbim Ťa, akási staromódna veta.
Byť milý k blížnemu svojmu?
Ale čo, radšej mu vypovedaj vojnu,
kto by už teraz chcel žiť v mieri,
radšej mi všetko potvrď na papieri.
Nedôvera s podozrením všade naokolo rastie,
a tak nečudo, že ľudí opúšťa i šťastie.
Pomaly sa už pravidlom stáva, že moc peňazí a egoizmu neprestáva.
Každý sa ženie tam, kde ho čaká sláva.
myslím, že o niečom inom je to všetko celé,
no ak existuje čierne, musí aj biele.
Ostáva nám dúfať, že sa niekto spamätá,
s takými názormi veru nespravíme dieru do sveta.
Pritom by sme mali byť vďačný i za všedný deň,
pretaviť na skutočnosť každý sen,
byť sa za naše práva na tejto prehnitej planéte....
O tom je to celé, vy to ešte neviete?