Basnicky.sk

Ked som sa zobudila slnko uz bolo vysoko.Podisla som k oknu.Mama uz od skoreho rana okopavala zeleninu v zahradke.Rychlo som si zbalila uterak,obliekla si plavky a zisla som dolu k dveram.Ktosi zazvonil.Bol to postar,ktory doniesol nejaky list pre mamu.List som polozila na stôl k vaze s kvetmi.Vysla som do zahrady.,,Ranko mami."povedala som.Mama ma tiez pozdravila a pobozkala ma.,,Idem k jazeru",kricala som a uz som aj utekala k brane,vysadala som na bicykel a uz ma nebolo.Ked som dorazila k jazeru ponahlala som sa k svojmu k svojmu oblubenemu stromu.Vsetci ludia,ktori ma poznali vedeli,ze je to moj strom,taka moja butlava vrba,a preto tam na mna vzdy cakal sam.Dnes to bolo inak.Ked som dobehla k stromu na zemi lezal cudzi uterak,flasa malinovky a par casopisov.Stala som tam a nic som nechapala.Napadalo ma mnozstvo otazok.,,Preco tu nie si sam?,cie su to veci?,vari nevedia,ze toto je moje miesto?"Po chvili,ked nikto nechodil som si vybrala uterak,vyzliekla saty a lahla si do prijemneho chladku,kedze slnko bolo prilis ostre.Este som si na hlavu nasadila slameny klobuk,vzala som si jeden z casopisov a cakala som.Nikto nechodil.Zrazu som na sebe citila mokre telo.Zacala som kricat.Nezname telo rychlo vyskocilo na nohy.Ked som sa otocila v ziare slnka som uvidela chlapca s vystrasenym pohladom.Pozerali sme sa na seba a nikto nepovedal ani slovo.Az po chvili,ked som mu vynadala.Hned sa zacal branit:,,Prepac,ja som nevedel.Myslel som,ze si...".Skocila som mu do reci:,,Nestaci len mysliet...Ale,je to vlastne jedno."Usmiala som sa a podala mu ruku:,,Ja sa volam Julia.",,Ja som Adam"vyslovil opatrne.Zrazu sme sa obaja nahlas rozosmiali.Potom sme si sadli spät na uteraky.,,Vies ja tu cakam moju sestru a tak som si myslel,ze je to ona.Kedze toto miesto bolo opustene,tak som sa tu zlozil."Hned som spozornela:,,Nie,nebolo opustene,len cakalo na mna.Kazdy vie,ze je to moje miesto,preto tu nikto nelezal.A ty si vlastne odkial?Este som ta tu nevidela."Vies,nasa rodina sa prave pristahovala do domu po starom Baklym.Bol to stary hundros,ale mal som ho rad.Bol to moj stary otec.",,Coze?Ty si tiez Bakly?",,Ano preco?Co je na tom?",,Nic,len dufam,ze nie si taky uhundrany ako on."povedala som a usmiala som sa.,,Pod ideme si zaplavat".Chytila som Adama za ruku a uz som ho tahala za sebou.Takto sme sa s Adamom zoznamili.Ked som sa vratila domov,mama sedela za stolom a pila caj.,,Ahoj mami"zakricala som na nu.,,Ahoj Julia,ako bolo?".Skvele,ako vzdy,len dnes som tam nebola sama.Spoznala som tam jedneho chlapca,ktory je velmi mily a zabavny,aj ked zaciatok nebol prave najlepsi."Prisiel vecer.Lezala som uz v posteli,no nevedela som zaspat.Stale som musela mysliet na Adama.Velmi sa mi pacil.Zaspala som.Aj dalsi den som pri jazere stretla Adama a potom aj ten dalsi den.Takto sme sa stretavali kazdy den nie pri mojom,ale pri nasom strome,pretoze sme si tam vyrili nase mena,ktore tam budu na veky.Ano na veky,pretoze nasa laska tu bude na veky.Utekali dni a tyzdne a my sme sa den,co den stretavali pri jazere a boli sme stastny.Je rano,zacina novy den.Som stastna.Opät sa chystam k jazeru plna nadeje,ze aj dnes uvidim Adama.Som tu prva.Adam ma meskanie.Mam zvlastny pocit.Nieco nie je v poriadku,urcite sa nieco stalo.V tom vidim niekoho kracat smerom ku mne.Nebol to Adam.Bola to nejaka zena.,,Ahoj" pocula som z jej ust.,,Ja som Adamova mama".V tej chvili som uz vedela,ze Adam dnes nepride,ze sa mu nieco stalo.Tak som sa len bezmocne spytala:,,Co sa mu stalo?Zije este?",,Ako vies...".,,Ja nie,ale moje srdce to vie.Mozem ho vidiet?",,Preto som prisla,Adam ma poslal za tebou.Adam ti to nepovedal,lebo ta nechcel trapit.Je chory uz tri roky,ale take vazne to zatial nebolo.Julia,nas Adam ma leukemiu."Ked to vyslovila necitila som nic,ani lutost,ani bolest.Bolo to jednoducho tak a nic som na tom nemohla zmenit.Ale vedela som,ze bol stastny a ja som bola stastna s nim.Podisla som k Adamovi a chytila som ho za ruku.Na pery som mu vtisla bozk,do ktoreho som vlozila vsetku svoju lasku i svoju dusu,lebo som vedela,ze je posledny.O tyzden na to bol pohreb.