Basnicky.sk

Ja Ta naozaj milujem

Zazvonil telefon.Zdvihla som sluchadlo so slovami:,,Peter?"Bol to on.Z jeho strany sluchadla sa ozvalo len:,,Cakaj ma na stanici,mam pre Teba prekvapenie" a polozil.Rychlo som si vzala kabat a vybehla som na ulicu.Ponahlala som sa,lebo som sa nevedela dockat toho prekvapenia.Peter je moj chlapec,bez ktoreho si neviem predstavit zivot na tejto planete.Velmi som sa tesila,ze ho znovu uvidim,pretoze na vikend odisiel domov a ja som ostala v nasom byte,lebo som bola zavalena pracou a nevedela som sa dockat,kedy sa vrati.O chvilu som bola na stanici a plna radosti som ocami hladala Petra.Srdce mi busilo ako dive.Zrazu som ho nasla a v tej chvili sa moje sny a nadeje rozplynuli.Moje srdce sa rozletelo na milion kuskov a pomaly krvacalo.Nebol sam.Peter mal spolocnost.Velmi krasnu a povabnu.Stal tam a za ruku drzal ine dievca.Podisla som pomaly blizsie a so slzami v ociach a krutym pohladom vykrikla:,,Nenavidim Ta".Peter na mna pozrel nechapavym a dlhym pohladom.Ani vtedy nepustil jej ruku.Bolelo to.V tej chvili beznadeje a zufalstva,som mu povedala mnoho nepeknych slov,ktore boleli aj mna.Otocila som sa a vybehla som na ulicu.Zacula som,ako Peter vstava a uteka za mnou.Krici moje meno:,,Laska stoj".Ja vsak uz nic okrem velkej bolesti nevnimam a tak len bezim dalej.Utekam ako sialena po medzi premavku,vsetky auta trubia a brzdia.Zrazu,pocujem velky rachot a piskot brzd.Az teraz som zastala.Nevedela som,co sa stalo,ale tusila som to.Pomaly som sa otocila a Peter lezal na zemi.Okolo neho,len cervena krv a mnoho ludi.Rozbehla som sa k nemu.Jeho hlavu som si polozila na kolena.Este zil.Vykrikla som:,,Sanitku,rychlo".Ja som mu len hladela do oci a nemohla som zo seba dostat ani slovo.Peter prehovoril:,,Laska,ta slecna,co som ju drzal,za ruku,vies,to je moja sestra.Ona je to prekvapenie.Viem,myslela si si,ze som ta klamal.Ale vies,ja Ta naozaj milujem."To boli posledne slova,ktore som od Petra pocula.Ja ta naozaj milujem.Potom zatvoril oci a jeho hlava klesla na studeny asvalt.Ja som len sedela a hladela na Petra.Potom som mu vtisla na pery dlhy bozk a az potom som vyslovila:,,Prepac,odpust mi,ze som bola taka hlupa.Nenechavaj ma tu,prosim."Vedela som,ze mi uz neodpovie.Vstala som a odisla.Tulala som sa ulicami a stale som na to myslela.Nie na to,ze je mrtvy,ani na to,ze ho uz neuvidim,ale na to,ze ma skutocne miloval a ze uz nikdy mi to nepovie.Nikdy nezabudnem na jeho posledne slova,tie,ktore boli iba pre mna,aj ked umieral kvoli mne.Iba tie sa mi vrili do srdca i do pamäti,iba tie si budem pamätat z toho dna.Slova:,,Ja Ta naozaj milujem".
dátum vloženia
13. 3. 2006 10:00
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. kiwi33

    Veľmi pekne napísané.. ja len dúfam, že to vzniklo len v Tvojej hlave a nie je to pravda..:( hm?

    13. 3. 2006 16:44
  2. Andrej

    Musím povedat, ze cosi tak nádherne som uz dlho necital. Pri citani poslednych riadkov mi vysli z oci uprimne slzy.

    13. 3. 2006 19:32
  3. nereg. Elyzabetha

    dakujem vam,za ohlasy.na stastie to vzniklo.len u mna,nie naozaj.bol to len taky pokus

    14. 3. 2006 09:49
  4. Daniela

    aj mne sa to páči, najskôr ma zaujal názov a zistila som, že aj nápad bol fajn

    14. 3. 2006 13:49
  5. BigSmall

    to je proste krasa krasa krasa fakt som sa do toho akokeby vzil a prezival s tebou akoze viem ze sa to nestalo naozaj ale chapes dufam.Jezisi to je fakt cool ale az mi bolo do placu si cool baba ze si vymyslela takuto krasnu prozu bolo to fakt ako film

    23. 3. 2006 18:17
  6. nereg. sonca

    velmi pekné, a nikdy by som to naozaj nechcela zazit....aj mne sa chcelo plakat...chvali, za 1*

    3. 10. 2006 18:56