Basnicky.sk

mil44  Zobraziť/skryť lištu autora

Ovládaj sa, už sa nenič!

 
Keď iného neprávom špiníš, ohováraš,
hromadia sa v tebe chorobné zlosti
a keď je to tvoj blízky, s ktorým žiješ, bývaš,
začneš sa postupne triasť v jeho prítomnosti.
 
To tvoje pyšné ego, robí ťa byť pánom,
iných kritizuješ, namýšľaš si, „vieš ty kto ja som“?
Nikto ti nie je hoden, žiješ si lážom - plážom,
nervy ti už povoľujú, stávaš sa čudákom.
 
Preto tá veľká rozvodovosť - to naše zlé žitie,
keď  jazyk si nekrotíme, len zlobu šírime.
Takých deti najviac trpia, až sa im nechce žiť,
život majú zničený - čo si im to spôsobil, rodič?
 
Chýba im to poznanie, že sami sú si vinní,
pre maličkosti, pletky, hádky si zlo navodili.
Nuž chudáci moji, zadržte to vaše zneváženie!
Kým vás temnosť celkom neovládne...
 
Spamätajte sa, kým je ešte čas,
zvráťte to, vojdite do lásky krás.
Náš život je krátky, tak si ho múdro užime,
duchovne sa naroďme, večnú radosť zažime.
 
Odprosme toho druhého za svoje neprávosti,
zmeňme si správanie k dobru, k poslušnosti.
Skroťme si jazyk, už viac nereptajme,
zlo odpusťme, Bohu sa odovzdajme.
 
Veď len tí, čo sú láskaví, pokorní, milí,
prijmú požehnanie a kalich Božej slávy.
Len tí, čo aj ťažký kríž života v pokoji nosia,
hojnou Božou milosťou sa už na Zemi tešia.
Dátum vloženia 9. 2. 2019 09:19
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 457
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre