Basnicky.sk

AnnaG  Zobraziť/skryť lištu autora

Nepobozkaná

Tí čo neveria,
veria v seba a v silu nejak spektrálne blízku.
Prinesie nám radosti dosť
Viedli sme s bdením každý zvláštne rozhovory,
každý aspoň raz.
Ako myslia?
Drahí, deň začneme rozcvičkou,
priestranným rozbitím pečene
v alkoholovom náleve.
A druhí, vy tiež inak drahí,
majetok len míňajú,
A potom ešte jedni, ktorí ani netušia.
Prejsť aspoň autobusom
v toľké svetové strany,
a keď počítam, je ich viac ako štyri,
keď počítajú oni, rátajú s láskou,
bezbranným teľaťom, bez budúcnosti, v návale hnevu
(im podobní).
Strestala som si hlavu misou,
bez modlitby vstúpila opitá do chrámu a všetko prespala.
Celú scenériu bodov a rodov,
ako sa pletú životy ľudské,
a mne poobede prišlo zle.
Šla som sa najesť,
kým zatiaľ on rozhodne sa odpísať
a potom ja sa rozhodnem
stretnúť sa s ním.
Nechápete,
Ani jeden z vás, nechápete!
Počas upratovania
hlava stojí - len
myseľ je už v treťom živote- mŕtva
srdce jediného- neľúbi
oči -nad tým všetkým monokel si vlastne vyrobili
No najhoršie je zamýšľať sa:
nie normálne
homo
sama
iní sú iní
akí sú iní?
nepobozkaná
Dátum vloženia 16. 8. 2017 10:46
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 502
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre