Basnicky.sk

soyda  Zobraziť/skryť lištu autora

Vyschnutý prameň

Bola polnoc a zvuk noci sa točil vôkol mňa,
jak had, čo vzíde z prachu, keď skrýšou je mu tma.
Tak prázdno pusto vôkol a vlastne nie len tam,
a nahou hruďou vstúpim do strely mušketám.

Už cítim čierne broky, dnes hladím tmavý plášť,
zo sekúnd vstanú roky, počítam každý zvlášť.
Na koži drobné rany, tie ihly noci mám,
na dušu rovno padnú, nechajú stovky rán.

Vnútro seba padá a padá jak koniec hviezd,
do seba vtiahne všetko aj z najtajnejších miest.
Ta čierna diera sa na mňa hlasno škerí,
vie že ma zviera a utopí v likéri.

Ten šejker z duše, čo barman niekde načal,
tam kúsok smútku, či čas, keď som v prachu kľačal,
A na vrch krátke slová, čo schované mám v srdci,
čo nestihol som vravieť a to ma tíško mrzí.

A potom barman zatrasie krátke sólo,
v rukách ma moju dušu na živo tak strašne holo.
Rozleje kúsky zo mňa, na pohár ktorý praskol,
ta rieka sa už schová a prameň práve ... vyschol.
Dátum vloženia 10. 10. 2016 23:37
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1024
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. hmlovina

    Celkom fajn. Až na ten koniec.
    Asi si už nemal čas.

    11. 10. 2016 15:49
  2. Syber

    tak nejak mi toto celkom sadlo
    akože fajn

    15. 10. 2016 03:39
  3. misa6767

    Ozvi sa mi...)

    3. 3. 2018 09:01