Na poli plnom slnečníc
skláňam hlavu
vesmír mi je ďaleký
ako včerajšie noviny
hľadám dnes
zase tú bránu
ktorou sme vošli
do tých dní
za zavretými očami
nechávam plynúť predstavy
to neviditeľné pero
myšlienky kreslí do tmy
idem podľa neho
tými jeho cestami
otváram oči a ten pocit
sa ma ešte viac zmocní
dlane sú zrkadlom
v ktorom sa smieš vidieť
aj to že čas
na tom nič nemení
ty si tá prvá v ňom
čo v tých čiarach vidí viac
než úkaz prirodzený
je medzi nami spojitosť
sila opačných pólov
dva brehy sú si blízke
keď na nich stojí most
to nekončiace mólo
Dátum vloženia 12. 9. 2016 18:09patrik598
Most
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2579
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti