Slnko žiari nad horami,
no tiene chodia za nami.
Tiene, ktoré nás nechcú opustiť,
my starch z nich, si nechceme pripustiť.
Bojíme sa bez strachu,
milujeme bez lásky.
Potom strácame hlavu,
potrebujeme prášky ...
Lož sa stáva pravdou,
stará vec zas mladou.
Dobro zlom
a tma svetlom.
Sme na tom biedne,
nebo sa mení v peklo.
Jediná možnosť ako zničiť tiene
je zhasiť svetlo.
Začala sa voda topiť...
Začal oheň horieť...
Začala výška padať...
Začal mráz zamŕzať...
Koniec koncov pravdou,
je pravda staveká ...
To človek, zhubí človeka...
Posledná aktualizácia: 9. 9. 2016 18:11
Dátum vloženia 9. 9. 2016 18:03Eskaby
Človek.. človeka
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2497
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti