Basnicky.sk

Milan777  Zobraziť/skryť lištu autora

Kedysi

Niekedy za starých čias,
keď jedlo chutilo a mráz bol mráz,
nechýbalo ľudom veľa,
možno trocha peňazí a možno veľa.

Kto si pamätá na tú dobu,
nech si zaspomína hneď,
a ten kto je príliš mladý,
nech sa obzrie trochu späť.

Jedlo sa a hodovalo,
lúče slnka pravdu hovorili,
veľká rodina a všetci priatelia,
radosť lásku, pravdu vyrobili.

Vyrobili pre spomienky,
vyrobili pre naše city,
a my sme im to oplácali,
no dnes to už vypadlo z reality.

Dnes už nie je obloha modrá ako kedysi,
Dnes už človek seba nad prírodu vyvýši.
Iba dnes je dneškom tejto básne,
Dnes si spomínam čo znamenalo nachádzať sa v láske.

Vtedy keď sa stromy skláňali,
na poctu všetkému živému v okolí,
a úctu ľudia chovali k sebe a prírode,
boli srdcia v pokoji.

Dnešné srdce divoké je,
nevie do čoho skôr ísť,
alebo stojí a nerobí nič,
a takto o ľudskosť prísť?

Pamätajte na staré časy,
hoc boli kruté a bolestné.
Lebo z nich získame poznanie,
získame to, čo bolo nezvestné.
Dátum vloženia 20. 7. 2016 13:32
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1144
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Kašmírka

    Velmi pekné.Lepšie sa to asi nedalo napísať.

    9. 8. 2016 12:16
  2. Pasik Pasikaty

    Ďakujem.zaspominal som na staré časy.
    Kedy dáme pivo?

    12. 11. 2017 02:52