Stojím v strede izby a držím pohár,
neveľký, bežný, sklenený,
chytám doň kvapky zo stropu
Stojím v strede izby a držím pohár,
ktorý sa pomaly ale isto napĺňa,
a stáva sa nepríjemnou záťažou
Stojím v strede izby a držím pohár,
dumajúc, čo sa stane keď pretečie,
pretože hladina sa ukrutne zvyšuje
Stojím v strede izby a držím pohár,
a voda stále kvapká,
ako ten krutý cyklus zastavím?
Vylejem vodu na zem, a budem sa tváriť, že tu nie je?
Zaplavím svoju izbu, aj tú podo mnou?
Vezmem si cudzí a budem chytať vodu doňho?
Či doň snáď prelejem ťarchu toho svojho?
Vypijem vodu, či už po dúškoch alebo naraz aj keď viem,
že mi omámi telo a ochabnem?
Pustím pohár na zem, pozbieram črepy a uložím ich do vitríny?
Veď aj tak bol všedný, tak jedinečný no predsa všedný,
nezobudím však susedov a nevystraším vtáky na okne?
Stojím v strede izby a držím pohár,
nehybne chytajúc vodu z kohútika,
ktorý som kedysi sám otvoril.
A voda mi preteká pomedzi prsty,
ktorými kŕčovito zvieram pohár.
Voda a s ňou slané slzy...
Posledná aktualizácia: 29. 5. 2016 19:43
Dátum vloženia 29. 5. 2016 13:09Earl
Pohár
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2239
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti