Basnicky.sk

Ruka prehnutá
v azimute smútku,

odišiel navždy,
nevráti sa nikdy.

Sladký trepot krídel
prázdno cvaká,

husľový kľúč
v práchnivom rúchu dreva.

Láska. Skončené.
Vyprahnutá vôňa

tklivo sála lúče
z biela do krvava.

Odišiel navždy,
nevráti sa viac,

bijú srdcia zvonov
v tlamách chobotníc

akoby mŕtvym otvárali oči
celé noty v nekonečne slín.

Odišiel navždy,
nevráti sa späť

skončenou cestou
po schodištiach viet.

Pieseň, ktorej uši bolia,
už v slzách dohára,

ako keď klavír otvára si
partitúru stôp.

Aká silná je chuť
zblíženia!

V azimute ticha.