Basnicky.sk

Michal585  Zobraziť/skryť lištu autora

Srdce a duša

Sú tu tie dni, keď hkavu zronenú mám.
Staré šrámy moju dušu tak pália.
Zoči-voči len výčitky a ja sám,
city sa na bode mrazu ustália.

Čakám na to kedy sa zázrak stane.
Kedy už budem štastný a spokojný.
Čo ak moje telo bez duše ostane?
Snád vystrojí duši pohreb dôstojný.

Večer telo v hmle z dušou kráča,
ráno sa s rosou má duša stráca.
A telo sa za ňou stále otáča,
moja duša sa k nebu vytráca.

Teraz sedím sám, na lúke sám, tak sám.
Telo prázdne, mysel prázdna, tak prázdna.
Nemá to zmysel, bez duše nejasám.
Túžba po láske ktorá je hviezdna?
Nie, len s rozumom na svet pozerám,
A v štastné konce dávno neverím.
Sny, nádje, túžby dal som jazerám.
Jednoducho môj život stresu zerím.

Moje telo ako stromy na jeseň,
Keď mráz všetko to lístie strhne.
V očiach doznieva posledná pieseň,
mysel padá, ako list sa odtrhne.

Telo mrzne, už je ako kus ladu.
Rýchlo krehučke srdce chlad rozdrapil.
Môj život už dopisuje baladu.
Posledné kvapky krvy biely sneh vpil.

Výdych v tichu sa stráca, len mráz, chlad
A srdce na črepy je všetko čo mám.
Čo, kto nasýti môj po živote hlad?
Výkriky z nemých úst sa derú von.
Bezradné telo mlčí, ochabáva.
Teraz nič nedáva zmysel, tak kto som?
Otázka sta hrom, búrky sa obávam.
Črepy srdca sa lesknú svetlom blesku.
Kvapky sta päste k zemi letia.
Srdce sa topí, stráca sa v piesku,
teraz cítim všetku tu bolest žitia.

Skláňam sa, do dlaní hrsť piesku beriem.
Práve mi spadla iskra do náručia,
malé smietko láskyv dlaniach uzriem,
zavreté oči sa so svetom lúčia.

Tak už sem príď, oddávam sa ti smrť!
Dokonči rýchlo skazu vo mne, prosím!
Posledné príznaky života usmrť!
Nech vnímať krutú bolesť už nemusím.

Noże akoby sa vryli do dlaní,
kŕče mi silno vykrúcajú prsty.
Šíp bolesti hore nasmerovaný,
Do rúk sa mi vrýva sta drôt tŕnistý.

Zo smietka lásky sa klíčok stal,
korienky sa do žíl zahryzávajú.
Prenikajú cez kožu az do kostí,
k srdcu vedú, sily nasávajú.

A z tváre vytratili sa zlosti.
Tie sily najmocnejšie, sily žitia,
prinášajú mi svetlo, novú nádej,
i nútia moje srdce do pohnutia.
Balada? Smrť? To nebude môj údel!
Vrátila sa duša, spadla do dlaní,
sta krehká ruža v náručí kvitne,
isté je, vydrží v odhodlaní,
telo tou túžbou po láske presvitne.

Všetky šrámy a rany sa mi hoja.
Lupene ruží sa k hrudi tisnú,
Vracia sa mi stratená myseľ moja,
už tmavé mračná z oblohy miznú.

Kvet duše sa k srdcu zasadí,
A úponkom ho k sebe privinie.
Hlavu znovu na krk hrdo usadí,
výčitky, strah - to všetko zahynie.

Musí platiť jedno heslo,
Aby moje telo bolo stále zahojené:
"S láskou v srdci a srdce na správnom mieste
s dušou navždy spojené! "
Dátum vloženia 1. 3. 2016 21:38
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1970
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre