Sadá na spomienky,
sadá na veci.
Skryje povrch skrinky,
ostanú domnienky.
Sú veci na ktoré sa nezabúda
a aj tak na ne zabudneš.
Sú veci, čo si nikdy nechcel vedieť,
no keď raz, už na veky ich vieš.
Zabudnúť je občas pekné.
Inokedy vražedné.
Občas spraviť to je nutné.
No súčasne nemožné.
Občas zabudnutie spasí.
Prinesie úľavu.
Zabudnúť občas treba.
A vztýčiť dohora hlavu.
No nie vždy je to také ľahké.
Zabúdanie bolí tiež.
Prosím nezabúdaj radšej naňho!
Nie, že sa mi pomiatneš...
Zabudnúť, tak to by si chcela.
No často nevymažeš spomienky.
Navždy ostanú ukryté v tebe,
ich popínavé korienky.
Dátum vloženia 26. 1. 2016 22:26ArtiShella
Prach
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2417
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti