2
Sme tu,
rozžehnanie svetla tmou,
ktorá sa do nás navlieka
ako do ihly.
Hovoríš, človeče, ty prášok,
zrnko naničhodné,
vesmírna únava ti ako sadza
sadá na oči.
Ty plachá túžba o inom,
ty večne plachý pavúk
v sieti poznania.
Len prázdne polia, ničie imanie,
všetko, čo ostane ti v knihách,
keď raz dozreješ.
Dátum vloženia 30. 12. 2015 17:10andreslaw
Svitanie (2)
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1932
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti