Basnicky.sk

II.

Svetlom sviecky, dusou celou
vstupujem ti v myslienky.
Sme tam sami, len my dvaja, a falosne zamienky.
Velka postel
plna bleskov.
Nami splodenych.
Sem-tam ticho, plne vasne
a nasich tiel spotenych.

I.

Spomienky na nase debaty premietaju do miestnosti vsetky tie jednoducho zlozite vety.
Mozgoburky bezostychu produkujuce svet, v ktorom vsetkeho, len nemozneho niet.
Zrkadla hladinou toho druheho, vstupujeme do vlastnych rytmov.
Inspiracie neskrotne v tlejucich poliach
tancujuc sa zvadzaju.

Ako to, povedz mi, zvladaju ?
Byt len tym, cim su a byt chcu,
a nikdy
tym predtym, ci
niekedy inokedy.

Niesi vo mne o nic hlbsie nez ja v tebe, pritom zapierame akykolvek dotyk.

No ked sme osamote,
okamihy maju vsetko,
len nie
pozehnanie.