Basnicky.sk

Hoc život prúdi v čase a čas prúdi v živote, chcem tu hovoriť pár riadkov o kráse.
Bolesť ako mier. Bolesť ako zbraň. Bolesť ako dotyk jemných pier a bolesť ako
ručiaca zver keď zmysly života sú otázne. Pramene jej nekonečné, tajomné a
nádherné. Kvôli nej skoro vstávam a kvôli nej neskoro zaspávam v náručí postele
tej osamelej. Vody Vôd sa búria keď pocit lásky strachu a zlosť zúria. Keď duša
bolesťou zmieta sa a celá zem sa otriasa no tá myšlienka tajomná vonia ako ruža
belasá.

Venovať sa chcem aj šťastiu. Jeho koncu na povrázku keď obesilo seba sa a naokolo
všetku lásku. Ukončilo dobro a navždy zmenilo svet. Taký malý veľký čin sa zdá to
byť keď sa obzriete späť. Potom prišla sloboda. Utrpenie a suchota. Duše spievali
mu smutnú pieseň lebo nevedeli čo to bola dobrota. A keď hlasy dozneli, zazvonila
trúba konca. Tmavé svetlo padlo ku nám z hora. Opísalo veľký kruh. Na znamenie
posledných slov zvonca, ktorý ešte horel pre náš druh.

Teraz ale život náleží. Dobro či zlo vykonať? Čo je dobré a čo je zlé do srdca
daj prikovať. Kolíska sa kolíše váha váhou praská, stromy pukajú od radosti iné
zase zmätene plačú lebo nevedia čo tu robí láska.

A ty čerpaj! Čerpaj bolesť hlbokú. Čo ti iné zostane? Veď keď sa pozrieš naokolo
zbadáš oheň koniec raj a bolesť nezmernú ktorá každému pristane.