Basnicky.sk

Stáli ako jedna bytosť
pod nočným svetlom
na kamenných mestských kockách

Dážď im zmýval všetko zlo
z rúk a z rozprávajúcich pier

Silno s ľahkosťou sa držali
telom sa tískali k sebe

"Nechcem ťa pustiť."

šepkala

Z myšlienky o správnosti
otočili sa k sebe chrbtom
a kráčali opačným smerom

Každú desiatku metrov
sledovala jeho ducha v pozadí
mihotajúcich sa hviezd

*

Kde si?

"V daždi."

A je ti tam dobre?

"Áno."

Naozaj?

"Nie."

*

Prišiel
Pobozkal ju
a už nikdy
jej nedovolil
odísť

*

Len fantázia
padajúcich kvapiek na vlasy
ktorá sa stráca
a prestáva byť
dôveryhodná