Basnicky.sk

tvoju tvár vidím všade naokolo
vidím ju v prvých slnečných lúčoch ktoré lenivo dopadajú na stenu cez žalúzie
si rozpustená v rannej káve zamiešanej s dvoma lyžičkami cukru
neviem kto sa rozplynul skôr
či ty alebo ten sladký jed

dopíjam kávu a obliekam sa
si tam stále cítim tvoju prítomnosť v záhyboch zamatu
nezbavím sa ťa
nedokážem to
si prízrak ktorý očakávam každú noc pod posteľou
bojím sa že sa vystrašíme navzájom

bezpečnejšie je ísť po brehu
ako opatrne našlapovať po tenkom ľade
no ja sa radšej šmýkam
padám , obíjam si kolená
lebo viem že to má celé význam
že tá bolesť za to stojí

obklopiť sa tebou a nechať pretiecť pohár
chcem utiecť s tebou až na okraj
za zvuku vodopádu dopadajúceho na peniacu hladinu
pochopiť prečo sa od seba tak vzďalujeme
no zároveň sme čoraz bližšie