Basnicky.sk

tu vták si sedí
tam trilkuje a spieva
na konári kdesi
v parku
čo za dňa krásny je
a v noci desí
a v hlave šumí mi ako v takom strome
myslím jeho korune
keď vetrík ním kĺže
sťaby sláčik po strune
a rozochvieva listy
s v tom parku na lavičke
sediac sám
som si takmer istý
áno viem to
myšlienky sú listy
čo rašia z hlavy
tu sem sa kolíšu
raz nadol raz nahor
tu krivku zasa píšu
no nepadnú
len si visia
zelené a svieže
a potom jak postrelený z veže
padajú a ja chytám ich
na papier perom
epitafy im píšem
kniha to je vlastne cintorín
hrob na ňom zasa báseň
nad ktorým živí pália sviece žiarovky a svetlá
raz do roka zväčša
myšlienke čo raz bola tu
a vzlietla...

Posledná aktualizácia: 9. 6. 2015 17:46