Som ako víchor
bez ticha,
a hľadám tvoje dvere bez kľučky,
počuješ ? berie mi strechu,
a ty, stále sníš,
počuješ? víchrica berie aj tvoj dom
bez detí,
nemáš všetko,
tak ako si chcel,
bdieš ako stále,
navnivoč!
nestoja o teba ani nenarodení,
prepáč,
oni nepoznajú tak
ako ty. Dokážu len to, čo ty,
kedysi.
Ani bľabot, len čítať
podnety.
Zbohom,
Ty!
čo stále,
večne sníš!
Už zvoní,
ako dávno,
prebuď sa!
Aspoň dnes,
kedy si vypočuješ
ódu,...
nie,
teraz nie na báseň,....
ani na mňa
ani na seba
dnes bez sebectva
hráme rolu,
tých čo si ju nezahrajú
Dátum vloženia 11. 1. 2015 02:51Maryen
Bez práv žijem, a všetko cítim
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2003
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- .len a
akoby si schválne schovala do toho pocit, a potom chodila okolo neho ..,krútila ničila stavala a opať zmietla /jj vnútorný vír
-tak ako si chcel,
-
bdieš ako stále,
navnivoč
-toto je mimo kontextu a čiarky ?výkričníky- hmm možno nie/ale bála som sa /
13. 1. 2015 08:36 - Maryen (napísal autor básne)
dobre si to vystihla ... vďaka
24. 2. 2015 20:55 - nickmyname49
má svoj pôvab a citovosť
25. 2. 2015 11:51