Basnicky.sk

Nočná mora dušu zmieta,
neovláda svoje činy,
neovláda svoje kroky,
čas sa blíži,
posledné roky.

Rukou berie duše zhnité,
bezo strachu, vlastnej viny.
Vtedy skríkneš,
ale bude neskoro,
neskoro vstať z tejto špiny.

Had sa slizko plazí,
zabíja všetky zvery,
zabíjajú všetky plazy.
zabíjajú všetky zvery.

Neber slová vážne,
váž si slová vzácne,
úsudok je vodca,
úsudok je tvorca.

A keď sa zatmie,
spoznáš ju,
hlbina mocná,
kráľovná smrtelného tanca,
nikoho sa nezľakne,
obloha sa k nej klania,
hlbina všemocná.

Vstávaj a choď,
nelež a poď.
Nohu v tme nenechávaj,
neschádzaj s cesty,
do ríše plnej plazov neschádzaj,
uváž kam smeruješ,
kam vedú tvoje cesty?

Nikdy! Nikdy sa nevracaj.
Otoč sa a choď preč!
Nevracaj sa pokiaľ ťa nezavolám,
nemysli nad tým,
nenechávaj ma tu!
Bež!

Nevzdaj sa počuješ?
Nikdy sa nevzdaj!
Kto to vzdal?
Slabý niesi aby si to nechal,
Povstav sa a túto hru hraj!
Ide v nej o život,
ide v nej o raj.

Tak ešte raz než na cestu pôjdeš,
všetko tu zanechaj,
ukáž mi svoju právu podstatu,
odhaľ mi svoje srdce,
za pravdu bojuj,
dokiaľ hlbinu neosvetlia posledné lúče.