Basnicky.sk

Jury De Vil  Zobraziť/skryť lištu autora

Noc zvaná ospalosť

Len tisíc a jedna noc, zvaná ospalosť.
A zbytky zobu zamatových dlaní,
okov sveta ctí, už sa nepodmaní.

Pravda jedna, druhá, ba osemnásta,
nikdy z tvrdej hliny sama nevyrástla.
I proroci boli, čo proročili pýchu,
zvanú pýchu pyšnú, no žiaľ bez nádychu.

- Leď, sivá stroskotaná plachta duší,
ženie sa morom, besným, ticho po vankúši.
Kraslice čo objavili zlato-cudnú cestu,
Krajnú medz už ďalej same neodnesú.

A Víchor čo zaznel v tajných húštinách,
hlavy čiernym katom radom utína.
Lež samorady rastov bez zábran sa ničia,
bájne panie kráľov už sa nenalíčia.
Dátum vloženia 25. 11. 2014 16:06
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1345
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre