Vidím sa ,
vo vašom starom biografe.
V kaviarni hrá vyradená hymna.
Líčko k líčku,
kým si sadnem.
Nevidíš, no cíť ma.
Po písmenkách vyslovuješ moje meno
a ja ti ho naspäť šepkám.
V protiľahlom dome maľujú nás na omietku.
Červená je maliarova štetka.
Rukou sa mi prelial život do lievika.
Ktorý koniec z akej strany ?
Ovládnuť ťa nie je rétorika,
ani bezduchými snami.
Povýšime spolu styk na umenie.
Za hranice ľudského chápania ...
Najprv ja a potom ty , nepovinne.
Nič nepodpisuj, len čakaj ma.
Pudovosť pláva v olejomaľbách,
ja sa tu bezradne topím.
Oblečenie , ľahká handra...
Na podlahách autokina,
zodvihni ma , pritiahni ma,
šálka morí , pohár vína.
Nerozmýšľam.
Film,
ten ma chabo zaujíma.
Čiernobiele plátno ,
na ňom hrajú biograf...
Dátum vloženia 2. 10. 2014 19:43Mr.Freak
Biograf
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1822
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti