Basnicky.sk

Hľadajúc v sebe z naučených chýb
mozog viniac,
som trpel stále ten pocit nepochopil,
že to bolo živé asi deväť rokov

Dlho tiež spôsob makať tvrdšie
na sebe viem, aj keď to nie je výhodné
nevedel ako predsa vzdával, (nie len v športe)
keď končilo pohodlie.

fúkal vietor, šľahal ľad pod kolesom skrat
nad pedálmi ako drak
že som si spôsobil ťažkú cestu
chcel som neprestávať ako borci

preto nevraciam sa s pod vrcholu naspäť
posadnutosť, tú ktorú som hľadal, risknúť viac
pre čosi ísť do dažďa v chlade celý proti prírode
túžba v osude, tá bolieť prestane.
Dvíham ruku snáď vietor ustane,
modlím sa k bohu, či Kristu, keby pomohly,
cítim v sebe silu, čo viac by mohli?
na vrchole nakoniec zastanem,
telo hneď schladne, trasie, nemám vyhrané,
je teda ten, Boh či moc? Slnko nevyšlo, hľadal som ho v sebe i von prosil o pomoc, prečo som tam šiel?
v duchu sa zbieram v kolese diera, ako sa odtiaľto dostanem?
prsty sú slabé, nezložím to dole
predo mnou čísi hlas zrazu sa ozve "pomôžem nejako"?

Pred týždňom videl som tú inú svoju milú dávnu, opäť štíhlu peknú
cítil som už málo, pravda usmial sa z povinnosti, dúfajúc v nemožné,
stretnúť ju, že rozvedená, že ma chce zas, že to bol omyl
a že sa nedá to vrátiť, že to pôjde cítiť len nanovo...
A našiel som teba, hotovo, a cit spaľuje ma v túžbe azda
Ako v biblii povedz slovo a všetkého sa vzdám, nepochopíš, ani ja prečo.
búrka hrozná v citoch,
som ako baran viem to. :-/
Na kopec by som iba v drese nevyšiel,
kým nedozrelo, čo som chcel.
Nepotlačiť ani štvrť citu som už dávno nerobil, kúsok konečne kým sa mu som len neoddal.

To čo tam na mňa bilo z vonku bolo nie nepodobné tej lavíne vnútri
obe ma posunulo, cítim sa človek, prepáč len, že píšem ti zas
želania z veľkej úzkosti sa plnia, trochu zvláštnym spôsobom :)
neobohacujú, no nechávajú žiť, píšem do veršov ako modlitby a dôkazy,
čo smrdia ako omyly aj podrazy.

Posledná aktualizácia: 26. 7. 2014 12:26