Pamätáš?
keď mračná na nás pľuli
boli sme tak blízko nuly
v kabátoch sme drali stoličky
v kinách
nikde nebola taká romantika
ako v našich žilách
po každom pohľade
čo sa naskytol...
ďakujem srdcu
že dalo mi možnosť
byť básnikom
Dátum vloženia 22. 7. 2014 15:34patrik598
Pripomienka
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1234
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti