Basnicky.sk

Na ľadovci veľký, vyvalený mrož,
drahokami dva má, tie kly trčiace,
a všetko je preňho iba prázdna lož,
len nie jeho očká, skvosty blčiace.

A tie ľady pod ním už zažili lepšie časy,
neboli vždy tenké, ako šupka jablka len,
či on je strojcom svojej neskonalej krásy
a či pomaly si plní svoj skromný, letmý sen.

Veď sníval o ňom dňom i nocou stále,
že bude užívať si a leňošiť zas a znova,
splnil sa mu v tomto okamihu, práve,
keď nastáva éra jeho života, nová.

Vedel vždy tak dobré plávať, a či nie?
Mal vždy silu ako mamut, slon či lev?
To len veľmi málo ľudí tohto sveta vie,
len tí, ktori nepoznajú to slovo, "hnev".