Basnicky.sk

Kde tiekol mladý potok dolu prúdom,
s vodou čistou sťa ľalia,
tam zrodila sa láska pod nebeským závojom.

Láska krehká spanilá nosievala kvety,
ostrá ako tŕne ruže,
spojila dvoch ľudí, dva rozdielne svety.

Na cesty im svietil mesiačik bledý,
objatý hviezdami,
v tichosti zrodil sa cit, láska plná nehy.

Studený závoj noci zahalil oblohu,
nevinné úsmevy, nesmelé dotyky,
cit krásny nemal obdobu.

Stratená iskra v azurových očiach,
ponad prúd úprimných slz,
žiarila v tú noc sťa hviezdny prach.

Láska tlejúca v hĺbke zlomených sŕdc,
rozdúchavala zhasínajúci plamienok plameň,
cit zabudnutý ako rieka, ktorej vyschol prameň.