Basnicky.sk

Marcus_Honorus  Zobraziť/skryť lištu autora

Ako ma vlastná zvrátená ctižiadostivosť zachránila pred samovraždou.

Mynule som si predstavoval, aké by to bolo zomrieť.
Predstavil som si, ako pácham samovraždu.

Bolo to zvláštne,
cítil som zášť, nebeské plášte,
počul som vlastné básne.
Kričal do ticha, že nie som na rade,

ale koho to zaujímalo?
Bol som a už som nemal byť, veď som iba prízrak fantázie,
moč, krv, kosti, kal a blato.

Chcem si ešte užiť, literatúru przniť, fetovať, blúzniť,
realitu ovplyvňovať, v chaose vládnuť.

HA! Bičom plieskať, mysle ovládať!
Anjelskú šlapku škrtiť, boha zvrhnúť.
Dátum vloženia 20. 7. 2013 15:14
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2241
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. tyraell

    tým "mynule" to snáď nemyslíš vážne...

    24. 7. 2013 12:36
  2. Marcus_Honorus (napísal autor básne)

    Kde máte pero,
    milý ujo?!
    Čo tam po ňom, ja píšem šťankou na sneh.
    A čo vás k tomu viedlo?
    Nič, pravda, chlast a posmech.

    A kde je vaša gramatika?
    Dostala kašeľ, úpal, rakovinu z mojich sračiek.

    A čo vaša matematika?
    Nič, jebla ju tubera.

    Tak v čom ste teda dobrý, milý básnik?

    V utópií, v kráčaní po rozožratom uhlí,
    v pľutí na ľudí
    a šťaní do snehu.

    24. 7. 2013 19:12
  3. papilio_ulisses

    dobrééé, obidve

    31. 7. 2013 22:17