Basnicky.sk

Hľadím na domov, či kopce v kraji,
ktoré v detstve sa mojim večným domovom stali.
Hľadím i na ľudí, tváre, či slová
odrazu si pripadám cudzia, domovina moja.

Na onen deň, kedy odísť musíš
celé dni premýšlaš a v noci sa budíš.
Všetci sa lúčia, ruka i bozk
veď neplačte moji, neodchádzam na večnosť.

Príchod v nový kraj je krátky, rýchly
cítim akoby mi srdcom lietali ihly.
Jeseň, ktorú vôkol všade cítim
mi ako pokrm slúži, ňou sa sýtim.

Sýtim spomienkami na detsvo i mladosť
ach, keby som mohla napísať len malú žiadosť.
Žiadosť o návrat k môjmu detstvu,
kde som cítila i žila tú svoju známu cestu.
Život radostí, Tatier i hier,
kde v srdci spieval ti sladký, nekonečný mier.

Rokmi sa živíš myšlienkami na návrat,
hovoríš si, dnes je to ten poslednýkrát.
Opakuješ rodine i priateľom do očí,
no vidíš ako neveriacky sa ti každý bokom otočí.
A možno klamem iba seba,
no viem, že by som to z hĺbky svojho srdca chcela,
no chcieť len, tak to nie, to isto nestačí,
veď osobne sa mi tu aj akosi páči.

Noví priatelia, nové tváre,
zapĺňajú rokmi moje diáre.
Žijem si tu život aký chcem,
aký potrebujem, aký smiem.

Tak, ale možno práve dnes je ten deň,
kedy sa rozhodnem a navždy odtiaľ domov odídem.
Vrátim sa k spomienkam na starý kraj,
kde budem šťastná, kde je môj raj.

Hľadím však na domov, či kopce v kraji,
ktoré sa v detstve mojím domovom stali.
Hľadím i na ľudí, tváre, či slová,
och, aká cudzia si sa pre mňa stala, domovina moja.