Basnicky.sk

Okuliare do vlniek
nad omietkami
glóbusov

neúnavne živia
um rannej sypkosti
keď cukor pod nohami
triešti sa na konček
prsta

hmm chutnajú život
zo zeme
najviac verný lebo
spájajú oči s najväčšou

cez vábenie bystrín
prejdú bosý
umytý včerajškom
v slnečných vinách
potratených masiek

komnatou bez liekov
s ľahkosťou rýchlo
poza ruky vzdušné
zajmú sa

prázdne slová
v čiernom lete horia
fantáziou ako sídliť
poza sklami obraný
ale hlavne s niekým
v žilách

tak tmou opatrne
tisíc míľ nad zemou
prenášajú si dym a
čakajú na nový deň
pod parochňou.