Basnicky.sk

Si mojím dielom
čo tratí význam,
som bez konca,
-
nikdy nie tvoja.

Strhujem masky
a pľujem do tváre,
tým, čo mali radi,
aj to moje
všetko-

bezradné.

Netajím,
a kráčam smelo,
neskrývam,
a trpím s tebou,
len nemo....

Pozerám sa,
kde je sila,
tvojich bôľ,
bol si,
ale už nie si
môj.

Zraňujem,
a som si istá,
neprebolíš...

Dávno nečistá,
z rán
vôkol seba,
necítim,
nehladím,
len hľadím,
čím si to raz,

a možno
práve teba,

osladím.