Basnicky.sk

LÚČENIE

Na nič už nie je čas.
Všetko je mĺkve.. 
Nástojčiví vlak, už volá zas.
Dúfa v to, čo nechce nikto z nás. 
Hrdo stíska lístok odchodu.
Odfúkol nás na cestu-z ktorej niet návratu. 
Poznanie bolí,
dúfam nezabudnem hľadať cestu v zradnom poli. 
Veď to moja nádej posledná ,
čo ukryla sa zas,
pred zrakom lúčenia.
Každý túži skrývať sa v tôni.
Bez svetla a krásy, kde tieň a chlad bezprestania zakaždým sa hlási.
S bolesťou úprimnou dívam sa za tebou, jak mávaš s listom a pohládzaš ma na rozlúčku len pohľadom.
,,NEZABUDNI", krik tvoj zaniká v hukote mora.
,,NECHOĎ", čaká tam smrť tvoja.
Už ju vidím , vo vánku sa kolíše.
Loví z diaľa, keď je mesiac najvyššie.
Neskryješ sa, neutečieš!
...Moja prosba márne do sveta letela.
Keď zhynieš-
nikdy nedozvieš sa , čo som ti povedať želala.
Spomienky minulosti , premohli ma už dosti.
Ďalšie sú predo dvermi , 
len nech si utekajú svojimi smermi. 
I bez nich more sĺz prelievam.
Zdá sa , že ísť musíš - tak prečo ti to zazlievam?

Sen sa blíži ako zlodej záludný-
vari snívam?
Či to len predstavy stávajú sa preludmi?
Pošepkaj mi...
Stačí raz a všetko pochopím,
ak nie , vo výčitkách svojich navždy sa utopím.
No počula som dosť, a videla sto ráz viac.
Však zaspávala som...a zaspala opäť na Teba mysliac.
Je to vari osud,
že nemôžem prestať myslieť na Teba?
Prečo sa takto trápim,veď nikdy nebudeme,,MY DVAJA."
Pripime si preto, budúcnosť nás čaká , tak nech to stojí za to. 
Och, aké horké,však?
-hotové mučenie.
Chceš vedieť,čo to je?
Vieš...takú chuť má jedine lúčenie.