Basnicky.sk

Neďaleko mesta, na strome dumá kukučka malá
"Kde mam svoju mamu?
Jej srdce bolo tvrdé sťa skala,
Keď ma nechala svetu takú malú."

Kukučka plače, slzy na zem padajú.
Srdce trhá bolesť veľká.
Trápenia v srdci brázdy nechávajú.
No stačí iba chvíľka.

Chvíľka, ktorá všetko zmení.
No ďalší okamih, ktorý nové trápenie začne.
Obďaleč na malom kmeni,
nádherný vták spieva smutno,
no zázračne.

Jeho spev zahniezdil sa v jej duši.
Zasiahol ju, ovládol ju.
Srdce im obom silno búši.
Oboch zármutky spájajú.

Stačil pohľad a bolo to.
Dva šťastné tvory!
A o pár dní na nato
sa plod ich lásky narodí.
Ale príroda sa nezmení.