Basnicky.sk

"A nech vám je vlastné ja brnením,
dovtedy..."


dávno tomu bolo
v krvavom údolí
ďaleko za hranicami mŕtvych
i nemŕtvych,
vlieklo sa svetlo za tmou

pod závojom čierňavy
vešali posledných z povstalých

a ticho bolo konečne nekonečné

bezduchý vládli podzemiu
a posluhovačom zla
boli podriadené všetky svety


„Prosím, z oči do oči...“


nastal čas odplaty

ohlušujúce cenganie kovových zbrani
miatlo najmenších
vzpierali sa i najväčší z najväčších

obranným postojom
chránili vlastné územia
mečmi, kúzlami
holými rukami

nik neunikol krviprelievaniu


„Dolieha k vám orgánová melódia? A ta vôňa fialiek...“


pod gilotínou
cítiť rozklad ušatých

a v povetrí badať
rozhárané duše pozostalých

nik už im nepovie
v dávnej reči
za koho to vlastne bojovali