Basnicky.sk

Dážď a jeho nervózny priškrtený smiech. Viečka prikrývajúce šialenstvo. Mohutné telo bičované prúdmi studenej vody sa víťazoslávne týči na vrchole a pod ním priepasť, dedina a kdesi v diaľke, hlboko, pes – skučiaci, stratený – a potom ticho. Pozatvárané okenice.

Tma. Čierne vlasy. Čierne oči. Lesknúce sa ostrie naráža do stromov a vytŕha ich z koreňov. Hlas hromu buráca, odráža sa, vracia sa späť a stráca sa v nekonečne. Divá, splašená zver pobehuje okolo neho, vráža do neho a padá. A on sa len smeje. Sucho. Chaoticky. Rozoviera náruč, klania sa. Z vyškerených, popraskaných úst steká krv a mieša sa so slinami. Voda zmáča širokú planinu. Ohnuté kmene stromov bojujú s náporom vetra. Lístie sa chveje, nohy zabárajú do premočenej pôdy.

Otvára oči. Tmavé hlbiny sa plnia odrazom mesiaca, blednú a odhaľujú svoju chorobnosť. Pohýna sa dopredu. Kolená sa mu podlamujú, zem ho oblápa svojimi lepkavými rukami a on padá. Veľké mozoľnaté dlane narážajú a noria sa do blata. Premočené vlasy sa mu lepia na čelo. Dvíha sa a hromžiac napreduje ďalej. Padá znova a znova.

Na tvári sa objavuje zlostný úškrn, cievy na spánkoch pulzujú, zúrivý škripot zubov miesi sa s krupobitím dažďa. Zatína päste plné bahna. Mokrá látka šiat ťažkne a ťahá ho k zemi. Sto miliónov voltov osvetľuje oblohu a ukazuje mu cestu, ale Perúnov posol sa rýchlo stráca, nečaká na neho. Tápe okolo seba, vráža do stromov. Kolená čoraz častejšie okusujú mäkkosť zeme, tvrdosť kameňov. Doráňanými rukami chytá sa vetiev a snaží sa udržať rovnováhu. Po zjazvenej tvári rinú sa stále nové a nové potoky kalnej vody. Potkýna sa o zvalené kmene, o vyčnievajúce skaly.

Hromy. Blesky. Nevypočuté volania. Nesplnené sľuby.
Spln a mraky, ktoré ho zahaľujú.

Dvíha hlavu. Nervózne hľadá svoju modlu a keď ju nenachádza, zúfalo klesá a norí hlavu do dlaní. Vzlyká a zmätene šeptá čosi o nadpozemskej kráse, o krutosti. Vedľa neho sa zrúti ďalší strom. Vyľakaný utečie. Zabudla na neho. Nemá zmysel tu ďalej zostávať. Musí odísť. Musí ju nájsť. S vypätím posledných síl vstáva a ženie sa ďalej s hlavou zdvihnutou nahor a horúčkovitým pohľadom upreným na to osudové miesto, na jej sídlo. Ale ona neprichádza. Nezjavuje sa mu.

Pády. Prosby. Volania. A vzlyky.
Dážď, hromy a blesky.
A Ona. Tam. V diaľke. A možno nie.