Basnicky.sk

Včera svietilo slnko, ale dnes ležal v centre všetkého a nevidel nič. Bolo to na koženom diváne a on mal oblečenú klasickú čiernu zavinovaciu košeľu určenú výhradne pre dámy – a čo bolo najzaujímavejšie – ani jedno z toho drahému Vasilijovi Abramovičovi nedokázal vysvetliť.
Jediné na čosi totiž v danej chvíli spomínal bol úsmev v dave. Špeciálny úsmev čerstvo rozkvitnutej mademoiselle v bielych ľanových šatách. A potom ešte dopad dlhých ryšavých vlasov na jeho hruď. Nie, Fiodor Semionovič sa rozhodne nepamätal, že by ho niekto uspal, obliekol takto neprístojne a navyše pohodil na akýsi diván, ktorého farba mu bola nanajvýš nepríjemná.
„Kde máte svoje oblečenie, pane?“ opýtal sa hlbokým hlasom chladne majiteľ bytu, v ktorom sa náš Fidor Semionovič prechodne vyskytoval – stále ležiac polonahý na hladkej koži, ktorá mu ale bohužiaľ nepatrila. „Prepáčte, ale to naozaj neviem,“ drzo odvetil a vstal. „Ak vám to nebude prekážať, tak ja už pôjdem. Akékoľvek námietky hláste na Sadovej 2b. Mimochodom ten diván by ste si mali dať vymeniť,“ škodoradostne sa zasmial a zamieril k dverám.
Vasilij Abramovič tam len prekvapene stál a zarazene sledoval správanie tohto rozhodne nevychovaného cudzinca. A potom ten nahý, bledý zadok pomaly idúci k dverám! Pohoršene pokrútil hlavou, z veľkej sklenej fľaše si nalial vodku a bez okolkov ju obrátil do seba. A vzápätí ešte niekoľko ďalších.