Basnicky.sk

Je to naozaj vtipné, ale oni sa ma ešte ani nevšimli. Sedím tu na lavičke cez uhlopriečku parkom presne oproti nim a oni sa ma ešte nevšimli. Kam sa doriti pozerajú, keď ma nevidia??? Aha, áno. Majú viac starostí s tým, aby nezadusili toho druhého, ale dobre, chápem. Tu ide o životne dôležité veci. Naozaj to začína vyzerať, že sa Timi za chvíľu udusí niekoho jazykom, teraz celkom neviem rozoznať, koho jazyk to bude. Možno by som sa mala trochu priblížiť, aby som vedela, na koho zvalím vinu, keď sem nabehnú poliši a začnú vyšetrovať Timinu vraždu. To, že ju zozadu ovalím kameňom, alebo jednoducho niečím veľmi ťažkým s tým nebude mať nič spoločné.
Možno to teraz znie trochu inak, ale ja som naozaj nikdy nebola násilnícky človek. Zrejme až doteraz. Tento pohľad vo mne zrejme niečo zlomil, naozaj neviem, čo to bolo. Ale mám chuť niekomu spôsobiť naozaj veľkú fyzickú bolesť. Najlepšie hentej čiernovláske, vcucnutej niekde v ústach toho nedokonalo dokonalého chalana na lavičke oproti. Hej, mojej najlepšej kamoške. No, asi by som mala začať používať iné oslovenie ako toto. Musím si kúpiť slovník vulgarizmov a vyznačiť si desať najlepších, ktorými ju budem oslovovať.
A presne viem, kvôli komu to celé je. Keby ten na koho čakám nemešká, vôbec by som ich nemusela vidieť. Nemusela by som sa o nich dozvedieť a mohla som ďalej žiť tento život, plný predstáv a nevyplnených snov. Ale keď mi niekto tie sny takto kruto zbúra, naozaj nemám chuť len tak žiť ďalej. Tým nechcem naznačiť, že sa idem obesiť kdesi do lesa. Len jemne hovorím, že dnešok nezaradím do top desiatky najlepších dní v mojom živote. Ale medzi top desať najvtipnejších by sa hádam zmestili, nie? Niečo také vtipné, akože chalan, do ktorého som zamilovaná už rok a pol sa oproti mne olizuje s mojou najlepšou kamarátkou sa mi nestáva len tak každý deň.
Okej. On to nevedel, že sa mi páči. Možno to tušil, možno to teda tušil riadne, ale ja som mu to nikdy otvorene nepovedala. Vážne by to bolo v mojej danej situácii nemiestne. Celé to tam nepatrilo. Naozaj nechápem, ako to, že som sa doňho zamilovala. A ako to, že mi to vydržalo tak dlho. Fakt, patrí mi obdiv. Ale inak je to na nič, byť do niekoho zamilovaná, hlavne za takýchto okolností. Myslím ešte tie okolnosti pred tým, ako sa začal olizovať s Timeou. Teraz to je už vážne na nič.
Viete, keď je baba do niekoho zamilovaná, musí sa niekomu zdôverovať. Musí mať niekoho, komu pravidelne hovorí, čo jej naposledy povedal a tak. Inak by to bola fakt totálna autistka a to ja zatiaľ nie som. Ale pouvažujem nad tým, či sa niečím takým nestanem. Ale o to nejde. Presne aj ja som mala takú, ktorej som sa zdôverovala. Nečakané, bola to Tim. Síce bola trochu proti tomu, hlavne kvôli tým okolnostiam, ale kašľať na okolnosti. Možno si aj Timi povedala niečo také. Akože „kašľať na kamošku, zavolám ho von a preskúmam mu mandle.“ Áno, je to jej štýl. Ale ja som naozaj tak nekonečne naivne verila, že aspoň kvôli nášmu kamarátstvu mu nestrčí jazyk do úst.
Vedela som, že raz to príde. Vedela som, že raz si nájde babu a ja na ňu budem príšerne žiarliť, presne ako mám vo zvyku. Ale nie, že to bude niekto ako ona. Moja najlepšia kamoška.
„Ahoj, zlato,“
„Ahoj,“ zamrmlala som a pokúsila sa o úsmev.
„Sorry, že meškám, ale zdržal som sa doma,“ zakryl mi výhľad na tých dvoch a pobozkal ma. „Ó, kohože to tam Timi má?“
„...To je taký chalan z našej školy... Vlastne ho trochu poznám,“ pozerala som sa do zeme.
„Aha. Ozaj, kedy oslavujeme? Oficiálne je to vo štvrtok, ale myslím, že piatok by bol lepší. Máš niečo?“
„Hm?“ zdvihla som hlavu.
„Predsa naše výročie. Tri roky treba riadne zapiť.“
„Aha,“ povzdychla som si. Tri roky. A z toho polovicu už do teba nie som zamilovaná, „hej, piatok je v pohode.“
Debilné okolnosti.