Basnicky.sk

Keď opäť končí sa láska
zas v hrudi srdce zapraská
ako oheň v krbe.
A slaná slza na líci
spustí chod myšlienok v palici,
čo končia na suchej vŕbe.

Ak pád predíde si pýcha,
zas padnú múry Jericha
vždy stále znova.
Keď čo povie sa poruší,
málokto to zatuší,
čin stratí význam slova.

Keď deň má nádych ružova
a vina váhu olova,
čas stojí na prepadle.
Z úst ženy padne posudok
a vynesený rozsudok,
hojdá sa na kyvadle.

Na stole fľaša od vína
chod myšlienok pohýna
niekam do neurčita.
Veď všetky veci neisté
sú naškriabané na liste
čo tvoje oko číta.

Až drevo prejde do popola
dym rozviaty je do poľa
a chlad zas štípe v tvári.
Aj popol vietor rozveje,
keď už oheň nehreje,
nehorí nič na oltári.

Je prázdno v dome keď si preč,
zas nenahrá mi nik na smeč
a to ma ubíja fakt.
Je noc, na fľašu od vína,
môj pohľad sa upína
a čaká na pitia akt.

Keď mesiac svieti na púšti
a prst sa kĺže po spúšti,
chlad razí z nosa.
To z očí storočné dažde
sú dôvod k samovražde,
padne na kameň kosa.

Keď trávu spáli tuhý mráz
kraj dostane nový ráz,
prázdny a chladný.
To duša volá po tebe
ako ústa po chlebe
keď je človek hladný.

Ty netušíš čo spôsobí
láska inej osoby
k tvojej osobe.
Svet stratil farby budúcna
a moja túžba prevrúcna
je spojiť ruky obe.

V jednej je fľaša od vína
a koho je toto vina,
druhého, povie každý.
Veď za chvíľu je dopité
ako všetky roky prežité,
zmizlo to raz a navždy.

A keď sa zvony rozzvonia
hlavy k modlitbe sa priklonia
za moju dušu hriešnu.
Bude sa hľadať príčina,
ktorá to všetko začína,
pre jednu lásku smiešnu.

Z rúk padla fľaša od vína
a tú hodinu preklína
môj anjel strážny.
Keď víno zmieša sa s krvou,
bola si ty mojou prvou,
hovorí môj ksicht vážny.