V ráme opadanej omietky dýcha
šteklenie zmyslov
vzdialenosť
dotyk
pohľad
Občas vyliata koreňmi nahor
v pomalom behu
opúšťa dlane
z papiera
Na chodníku stopuje pulz
čo je len zdrapom
odtlačeným
na stene
A posledným úderom sú nohy
otočené do zeme
ktoré zajtra
zakopú.
Dátum vloženia 12. 12. 2010 09:59escape22819
úder pod pás
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1505
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
dobrá plynulosť, dynamika, pre mňa veľmi fajn...
12. 12. 2010 10:36 - lajko71
aj mne sa páči
12. 12. 2010 11:26 - escape22819 (napísal autor básne)
kujéém
12. 12. 2010 12:26 - daisy35
aj mne sa páči..len v poslednom verši sa mi natíska že "zaklopú"ale to je len porucha vo mne
12. 12. 2010 15:49