Basnicky.sk

- Zuzko, kolik je prosím tě hodín? Zuzii, haloo? seš tady?
- Ako? Čo? Prepáč.
- Nad čím přemýšliš?
- Nad ničím, len som sa tak zahľadela doblba.
- A má ten blb aj nejaké jméno??
- Jo, a už pekne dlouho - zamrmlala si v hlave.
- Ale ale, naša ledová princezná konečne taje do jara? Kto Ti padl do oka, prozraď?
- Ty - prehovorila po dvoch rokoch.
- Onemel po dvoch rokoch.
...................................................
- O pať minút bude 11 – pošepla tichu.
(Zbiera cencúle, sťahuje oponu a odchádza do kúpelne).

No Zuzanka, to bol životný výkon. Ak nedostaneš oskara, českého leva máš vo vrecku!
Krava, úplná krava - v hlavnej úlohe sa vám predstavila Fialová Milka.
Roztopiť sa takto v polovici októbra?!? Mohla som aspoň počkať kým odbije celá.
Ja nemôžem byť triezva. Takto pred obedom si dopriať
výplach srdca?!
Zuza, Zuza... - nechápavo hľadí do zrkadla.

( voda opäť zamŕza)
..............................................................

S Jirkom som sa zoznámila v lete roku 2009. Bol to Pražák, ktorý na Slovensko chodil pomerne často, učarovali mu krásy našej prírody – hory, rieky a moja sestra.

- No Zuzi, čo na neho vravíš? – spytuje sa Lucka.
- Sympaťák Luci, kde ste sa zoznámili?
- Na tom poslednom splave.
- Aha, takže sympaťák so žiabrami.
- Tak nejak, a čo Ty, stále žiaden živel na obzore?
- Nie, nie, čistý vzduch tak možno maximálne.
- Ja to nechápem, možno by si mala spustiť z nárokov. Pán Dokonalý predsa nejestvuje.
- Veď ja viem, že ... dokonalosť bdie na druhej strane.
Na obálke sa však vyníma portrét muža – je viac snedý než bledý, netušiac, že zachováva kontrast princa na bielom koni. Vlasy má husté a kučeravé..
- Seňorita seňorita, je to jasné! Tento rok budeme silvester oslavovať v Barcelone. No ešte predtým Ťa, len pre istotu vezmem na ďalší splav, dohodnuté?
- Myslím, že vodou nasiaknuté pľúca kľudne oželiem, tú sprchu šampanského však jednoznačne beriem.

Jirko mal veru ďaleko od Španiela. Pokožku mal snehobielu a vlasy v tóne jesenného lístia. Aj napriek tomu že od môjho ideálu ho odďaľovalo niekoľko svetelných rokov, bolo v ňom niečo, niečo iné, niečo nadpozemské. Mimozemšťan na čiernobielom plátne. Voňal ako kniha v rukách džentlmena. Na jeho autogram čakal zástup dievčat, originál však mohla získať iba jedna. A tou vyvolenou bola práve moja sestra.



Aj napriek tomu, že krvnú skupinu máme rovnakú, Lucka v skutočnosti nie je moja biologická sestra. Som jedináčik, ktorý si adoptoval lásku dievčaťa od susedov. Prežili sme spolu odreté kolená, pubertálne akné...So zlomeným srdcom sme tiež rátali, že sa ale v Luckinom chorobopise na mieste tejto diagnózy uvedie ako príčina Zuzana Vargová netušila ani jedna z nás.

- Keď budem veľká, budem...
- Nechaj ma hádať, bude z teba slávna herečka a vydáš sa za Brada Pitta – povedala Lucka.
- A z teba bude potom Aquabella., žena Poseidoda – kontrovala jej Zuzka.
- Trubka
- Ty si.
- My sme.
- Sme
- Dve bláznivé susedky
- Najsamlepšie kamošky.
- Indiánske sestry.
- Sľúbme si, že naše cesty nerozdelí žiaden Winnetou, karéra herečky ani diaľka mora.. Nech je nám svedkom Barbina (Slnečný lúč) a Ken (Gepardia hruď).
- Ruku na to! - povedala Zuzka so strachom v očiach
- Neboj, tú časť s krvou vynecháme – uistila ju Lucka.
- Chchchhh – vyšlo im naraz z úst..
(Výlučkami slinných žliaz spečatili sesterský stisk rúk)

Odvtedy prešlo už zopár rokov. Slnečný lúč a Gepardia hruď žijú dnes na povale a ja s Luckou v Bratislave. Aj napriek, alebo práve vďaka mojim občasným autistickým únikom z reality som prešla prijímačkami a dnes študujem herectvo na VŠMU. Lucka sa dala na architektúru. Rodičia usúdili, že je to perspektívnejšie než potiť sa na FTVŠ-ke.

- Luci, veď plávať môžeš stále a s diplomom z architektúry si naviac ten bazén budeš vedieť postaviť aj sama – zhodnotila situáciu Zuzka
- Veď hej. A tebe čo postavím? - spýtala sa Lucka.
- Zámok.
- Zámok? Myslela som, že povieš skôr “Dosky, ktoré znamenajú svet!“
- To je jedno a to isté v podstate. No, ale počúvaj. Zámok bude mať 11 komnát, uprostred nádvoria bude stáť fontána, presne taká, ako z toho filmu, kde hral Palo Habera, a všade navôkol bude rozvoniavať záhon čerstvých tulipánov.
- Vaše Veličenstvo a prečo si prajete práve 11 komnát a nie 13 napríklad?
- Taká rozprávka tu už predsa bola.
(popod nohy im prebehla biela mačka)
.........................................................
- Zuza, vylez z tej kúpelky, krajšia už nebudeš a zvoní Ti telefón.– kričal spoza dverí známy hlas, no Jirka to nebol.
- Kto volá? – spýtala sa Zuzka
- Tvoja šibnutá suseda – odvrkol jej mladší brat.
- A Jirka? – odišiel asi pred hodinou.

No do kelu, Lucka už asi všetko vie – prebehlo jej v hlave.
- Zdvihni to už pre Broha, nech to tu nevyzváňa do Vianoc – poradil jej braček a zabuchol dvere na kúpelke.

- Ahoj Luci, ja Ti to veštko vysvetlím - povedala s gučou v hrdle Zuzka
- Žiadne výhovorky Zuzi – .ozvalo sa na druhej strane.
- Zajtra ideš s nami a basta!
- Kam?
- Na Sázavu predsa.
- Sázavu?
- Voda, splav, Jirka, ja, dvaja Jirkovi kamoši – nezadaní, to len tak na okraj, a Ty, zabudla si?
- To sme sa bavili len zo srandy predsa, veď vieš, že ja neviem plávať. A už je október predsa, nechodí sa na vodu skôr cez leto?
- Zuzi, Zuzi, ty zmrzlina! Čo som povedala, žiadne výhovorky. Budeš mať záchrannú vestu, niekoľkých adeptov na dýchanie z úst do úst a pekné počasie je vybavené. Takže zajtra o ôsmej Ťa vyzdvihneme – a položila slúchadlo.

Nezostávalo mi teda nič iné, len si vygoogliť na youtube „Ako prežiť splav“ a pomodliť sa k bohu mora, nech vymaže z palubnéhe denníka incident spred obeda.

- Zuzko, tohle je Petr a tohle Honza – predstavil ma Jirka zvyšku našej raft-zostavy.
- Ahoj Zuzko. Slyšeli sme, že tohle bude tvé první splavování, vúbec se nemusíš bát, bude se ti to líbit a když protrhnem cílovou stužku, budeš chtít jít ješte.
- Bude to sranda Zuzi, fakt – dodala Lucka.

Po základných inštrukciách a uistení že záchranná vesta naozaj, určite a stopercentne funguje
sme sa nalodili. Sázava tras sa.

- V pohode Zuzi? – kontrolovala situáciu Lucka
- Zatial hej.
- Zuzko, teď se priprav, zaberem – ozvali sa nezadaní kluci
- Aaa, to bolo super.
- Vždyť sme ti to říkali, ale nespomalujem, držíme tempo.
- Jedeem.
- Je to pecka

Úžasný pocit. Fontána pre Zuzanu opäť funguje! A ja v nej tancujem!
Potom si spomínam už len na obrovský kus ľadu na mojom pleci.

- Co to do prdele je ?
- Krupy?
- Zuzkoo, Zuzii...drž se!
- Pozor skála.!
...............................................

Na druhý deň som sa zobudila v nemocnici. Teda vlastne nezobudila, ešte stále spím. Ležím v umelom spánku. Aspoň sa konečne vyspím. Nie je to síce bio-spánok, ale budiš. Veď v dnešnom svete plastík má aj ten umelý spánok niečo do seba.
(šoubiznis prikyvuje)
.
- Zuzko, vstávej, nemůžeš přespat celý život přece.
Otvor ty očka konečne, je tu aj Lucka – prihovára sa mi Jirka.

No ja ho vôbec nepočujem, som zababušená v snehovej perinke a je mi dobre. V zápätí som však zacítila dve vône, jedna patrila práve Jirkovi a tá druhá – to sú tulipány.

- Sestrička, doktor, rýchlo, prebrala sa, dokonca se usmála – kričali Jirka s Luckou po nemocničnej chodbe.
- Poprosím vás choďte von – povedal doktor.
- Bude to dobrý Lucko, probrala se, je zp?t – plakali obaja od radosti.
- Poprosím Vás kartu pacientky – povedal doktor sestričke.

Meno: Zuzana Vargová
Dátum narodenia: 6. 4. 1985
Dátum úmrtia: 6.4. 2011, čas 23 :00

(voda sa mení na paru, princezná otvára jedenástu komnatu)