Basnicky.sk

Neviem ako začať,
a čo vlastne povedať.
Neviem ako ďalej kráčať,
a ako začať zabudať.

Viem, to ona tu bola skôr,
tá bolesť z pravdy šíri sa ako mor.
Potichúčky, ale rýchlo, ako had,
strach pomaly, už utišuje hlad.

Stále bojím sa, že ťa stratím,
hoci vedela som, že sa vráti,
pravda bolí viac ako priznávam.
Konečne tú bolesť spoznávam,

keď cítiš sa úplne na dne,
a tiché more stáva sa zradné.
Už neviem ako vyjadriť, čo chcem,
viem ako, no už nemôžem.

Vždy bol si veľmi milý,
no mne už dochadzajú sily,
bojovať sama za nás dvoch,
proti nej - silnejšej ako Boh...