Osobnosť na štyri kusy,
len mínusy, žiadne plusy.
rozhádzané vnútornosti,
slabé svalstvo, krehké kosti,
umučené neuróny...
Masochizmus menom Ony.
Nastal čas ísť do rakety.
Odchádzam, a tieto svety
prenechávam iným čudám.
Ja bohužiaľ nezabúdam.
Neviem tu žiť, moji milí,
nechcem si však preťať žily,
na to sa mám príliš v láske.
Nebudem viac v strašnej maske
prechádzať sa ulicami,
stretávať vás, milé dámy...
Usmiate od ucha k uchu,
v cnostnom Judášovom rúchu.
V ústach perly, no z úst slová,
pred ktorými sa chcem schovať,
tu sa to však veľmi nedá...
Idem. Zajtra. Doobeda.
Kto chce, nech si zbalí veci,
nezmestíme sa však všetci,
raketa je veľmi malá,
takých dvoch-troch by snáď vzala,
ostatní to budu musieť
vydržať. A potom uspieť.
Snáď...
Dátum vloženia 22. 6. 2010 22:42Egonom
O.N.Y.
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1583
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- predpolnocna a.
smajlíka radšej nedám -je taká trpko -zábavná ..., nečítalasa zle ...jednoduchá a mala či ...nie ? dám nenápadného smajlíka :o )
/ešte koho by vzala ? ...to fakt by si chcel ...bez nežnejšieho pohlavia do vesmíru ? /sorry- nevyhla som sa úsmevu
23. 6. 2010 02:26 - Egonom (napísal autor básne)
včera hej, dnes už pomenej
23. 6. 2010 19:07