Basnicky.sk

Lan tak rozmýšľam, čo asi robíš. Veď ja tu teraz sedím pred knihami a myslím iba na to, kedy mi odpíšeš na moju sms. Nič. Už 2 hodiny márne hľadím na mobil- knihu- mobil. Je to zbytočné. Ty si zase nepochopil význam takej krátkej, no výstižnej správy. A navyše písanej s takou láskou a so smútkom v duši zároveň. Ja som chcela tak málo..aby si mi aspoň prezvonil. No ty nereaguješ. A necháš ma zase v neistote. Čo ku mne cítiš? Čo odo mňa vlastne chceš? "Necháš ma snívať medzi realitou a fantáziou, a ja blúdim tak pre mňa už známou cestou, z ktorej niet cesty späť. Musíš ísť stále dopredu. No to sa nedá, keď ťa niečo brzdí..niečo také ako sklamanie..." V každej chvíli som prekvapená z tvojho správania, a neviem, či mi chceš niečo naznačiť, či sa len vysmievaš z môjho záujmu o teba. A vieš čo? Ja už mám toho naozaj dosť! Vypnem mobil a otvorím Zemepis. Ako tak čítam o ekologických problémoch, nemôžem prestať myslieť na tan mobil. Čo keď si práve teraz odpísal? Čo ak mi príde zmeškaný hovor od teba, a ja nebudem vedieť, či si mi iba tak prezvonil, či si mi chcel zavolať. Žiaľ, podľahnem pokušeniu a mobil zapnem. Chvíľu nič a zrazu sa ozvú 3 známe zvuky vibrácie. Prišla mi sms. S nadšením ju otváram, no sklamane zisťujem, že je to len ponuka od
T-mobilu. A už zase umím do Zemepisu, a to znečisťovanie nie a nie dostať do hlavy.Uups..."zajtra nás z toho všetkých vyskúša", pomyslím si a silou- mocou si opakujem slová z predmetu, ktorý tak neznášam. Nedá sa to. Myšlienky sa točia iba o jednej osobe...o tebe. Milujem Ťa, láska, no škoda, že si neodpísal. Aj keď som to síce čakala, aspoň kúskom duše a zraneného srdiečka som dúfala, že sa prekonáš a potešíš ma. A ty nič. Zase si ma sklamal. Och, a to po takom skvelom dni, keď si sa správal ako málokedy. No nič. Veď predsa chyby robí každý...a tak sama sebe si hovorím: "Veď mňa to netrápi." Urobil to mnohokrát. A tak zatváram knihu Zemepisu, keď tu mi na ňu spadne veľká biela perlička...