Basnicky.sk

Mám srde z kameňa -
nečaká ma koniec remeňa.
Mám hlavu z ocele -
nik mi z nej myšlienky neberie.

Mám človeka pri sebe -
ten tiež zrádzať vie.
Mám svoje tajomstvá zavreté -
moju skrýš nik nenájde.

Skúšala som žiť život, kde nebudem nič ľutovať.
Skúšala som obísť milosť, v ktorej nebudem sa zjavovať.
Skúšala som odísť od lásky, v ktorej nečakalo ma nič dobré.
Skúšala som padnúť do kolien, kde boli len problémy samé.

Nie... Viac nechcem okúsiť,
aké slová poviem,
keď nenávisť ma zväzuje,
tuho reťaze uťahuje.

Nie... Viac nechcem cítiť
také city,
čo ty cítiš ku mne,
alebo ich predstieraš.

Chradnem...
Moje myšlienky sa túlajú chodníkom, po ktorom ja nesmiem ísť.
Padám...
Do hlbín tajomna, kde hlodavce ma chcú hrýzť.
Utekám...
Pred svetom tajomným, čo prenasleduje ma.
Zastávam...
Na rázcestí života, po ktorom nedá sa prejsť.
Rozhodujem sa...
Či odísť vysoko, či sa len znížiť.
Ľutujem...
Neviem, ako ti odpustiť.

Neviem...
Čo myslieť si mám, keď cítim, že otváram,
priepasť hlbín,
plnej kamenia.

Neviem...
Čo urobiť mám, keď viem, že urobila som,
čo som nemala,
aj keď... som sa hnevala.

Tak si vyber...
Buď áno,
alebo nie.
Výber je len na tebe.