Basnicky.sk

už bozky toľko nechutia
a objatia, a dotknutia
ruka sa ľahko nedrží
niet miliónov prietrží
slov, čo v chlade zohrejú
tak jak zneli, už neznejú

izba skôr zneje tichom
vzdych čo bol, nie je vzdychom
odchodov prosby v očiach
chvíle jak po stáročiach
otázky, čo snáď bude
topia sa v trápnej nude

„už musím ísť“, „tak dobre“
samota po nás žobre

už bozky toľko nechutia
a objatia, a dotknutia
pot nevonia, skôr páchne
kto prvý špinu spláchne...
kto z milosti dá ranu
a zamkne prvý bránu

nikto nikoho nevíta
čaša slasti je dopitá
nehrejú už tak vniknutia
a vášne k nim už nenútia
už bozky... toľko...