Basnicky.sk

Balada písaná o nevinných srdciach
krvavú ozvenu mestom nesie:

Ležala na zemi a tíško plakala,
na ďalšie údery zdrvene čakala.
Prosby lejú sa do srdca opilca,
neľútosť ale núti ho: VZOPRI SA !!

Plač niesol sa ďalej, až pokým neustal.
Modlí sa, no anjela nikto jej neposlal.

Ruka s opaskom lieta sťa korbáče,
dieťa pred smrťou len vzlyká, už neplače...
Amok späť do duše pomali odchádza,
satan jeho dušu naveky odvádza.

Smrť ho pohladí chladnými slovami,
rodinu zabil vlastnými rukami !!
Preberá ich, hladká mokrými bozkami,
oni však hľadia mŕtvymi očami.

Kruto precitol zo svojej hlúposti,
nevinní umreli pre jeho slabosti.

S puškou si neskôr do očí pozreli,
v šialenstve mu pomohli iba tie výstreli...