Basnicky.sk

Quiet_Despair  Zobraziť/skryť lištu autora

Neznášam vymýšľanie názvov

Ľudia sú takí zlí,
ale prečo som ja nešťastný?
Kedy si uvedomia že tým ničia seba?
Ostatných rania,vyrobia im jazvy.
Kedy sa budú správať tak ako treba?
Prečo niesom ako každý?
Netrápilo by ma čo sa deje,
že vonku strach,boje,kruté vraždy.

Daj mi prosím aspoň kvapku nádeje,
že niesom jediný.

Bojím sa byť sám
neviem aké to je nikoho nemať
bez tepla lásky umieram
nesmieš ma tu len tak nechať..
Ak to spravíš stratím sa
a navždy odídem,
ukáž mi aké je to mať priateľa,
aké je ľúbiť niekoho,
prežiť deň.
A či žiadam až tak veľa?

Nedovoľ aby som takto odišiel,
prídi po mňa prosím späť,
som maličký,môj čas ešte neprišiel
keď prídeš,rozžiaria sa mi očká
a pestrejší bude môj svet...
Dátum vloženia 7. 4. 2010 19:43
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1455
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. wwweslo

    Veľmi zlý rým, nápad a pointa sú tiež slabé...

    8. 4. 2010 07:35
  2. rohlík

    suhlas s weslom

    8. 4. 2010 11:09
  3. Slave of love

    básne nie sú len o rýme,lebo keď sa silou-mocou snažíš rýmovať, unikne z tej básne pointa a budú to len plytké rýmovačky...takže rým by som zvolila skôr taký nenápadnejší,nerýmuj za každú cenu
    a nápad...no,podobných básní je veľa, myslým,že každý už bol nešťastný,umením je povedať to tak,aby to nevyznelo gýčovo

    8. 4. 2010 18:43