Basnicky.sk

Zapálim sviečku a pripíšem si ďalší hriech na oltár.
Ak nevieš kto som, tak ma nesúď,mám určite
aj k dobru v živote bodov pár.Nevrav mi,
že ubližujem, keď aj mne bolo ublížené.
A nerada ti to pripomínam, ale ťažko sa brániť,
keď sú zbrane namierené proti žene.

Nech ozve sa tá, čo tiež milovala chlapa s obrúčkou,
nech povie mi, čo je to za poblúznenie, ked s láskou
zápasíš, ako s horúčkou.Keď veríš, že každé slovo, čo
vysloví je pravda, keď visíš mu na perách.Keď pozeráš
na mobil, ako na vašej lásky vraha, veď nezvoní,
už ma asi nemá rád.

Prečo mu neveriť, že nemá to, čo v živote hľadá?
Každý má právo na svoj kúsok šťastia, aj keď si
ho ukradne potajomky, v malej izbe hotela.
Keď odchádza, tak neukážeš, ako strašne sa chce
ti plakať.Len pohľadom zostaneš dlho visieť na dverách.

Nepoznáš svoju súperku,no vieš, že je nudná.
No určite mal ju veľmi rád.Prečo jej kupuje ináč
vždy čerstvú briošku?No zo zvyku,či zo strachu snáď?
Nevieš, prečo sa vlastne nedozvieš, prečo je taký
odstrčený, prečo zaklope pri dverách a na košeli
cítiš ešte závan jeho ženy.

Tak nesúď ma prosím, keď nevieš, čo prežíva žena,
keď zacíti šťastie, ktoré je také jemnučké.Možeš ho
milovať a chcieť za neho dýchať, no rozpadá
sa ti celý svet, ked zrak vždy znova a znova zablúdi
k tej jeho obrúčke.